V prvých dvoch dieloch som sa venovala dochádzke nezávislých poslancov a poslancov opozície. Dnes je čas pozrieť sa na dochádzku koaličných poslancov, ktorí síce na prvý pohľad vyzerajú ako pracovitejší, no ich dôvody neprítomnosti na hlasovaní nie sú v porovnaní s opozičnými kolegami o nič adekvátnejšie.
Andrej Danko 185 vymeškaných hlasovaní
Oficiálne dôvody:
Kolónku „iné dôvody“, medzi ktoré patria aj tie zdravotné, má pán Danko prázdne, aj keď všetci vieme, že podstúpil operáciu žalúdka. Možno len kritizovať nedôslednosť vo vypĺňaní povinných záležitostí, ktorej sa predseda parlamentu nezbavuje ani svojou funkciou.
V každom prípade práceneschopnosť sa podľa dostupných údajov datuje od 22. 4. – 16. 5. 2016.
Ďalej uvádzam, že okrem pracovných ciest, som taktiež čerpala z oficiálneho denníka predsedu Danka, keďže je druhým najvyšším ústavných činiteľom.
Napriek tomu, mám nezrovnalosti pri niektorých hlasovaniach.
24.5. nenachádzam v oficiálnom programe ani v služobných cestách žiadnu povinnosť.
14.6. podľa poznámok z denníka pán Danko prijal apoštolského nuncia na Slovensku a „dekana“ diplomatického zboru J. E. Mons. Maria Giordanu. (Druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorý sa navyše zastrája, že chce byť premiérom, by mal vedieť, že pojem „dekan diplomatického zboru“ neexistuje. Môžeme hovoriť len o doyenovi diplomatického zboru a tým je na Slovensku naozaj jeho excelencia Mario Giordana.) 15.6. Andrej Danko na hlasovaniach už chýbal!
Aj keď väčšina vymeškaných hlasovaní bola spôsobená zdravotnými komplikáciami a pracovnými cestami, pán predseda má aj nejaké nevyriešené absencie.
Milan Mojš 168 vymeškaných hlasovaní
Oficiálne dôvody:
Podobne ako pani Pčolinská zo Sme rodina, aj pán Mojš zo Smeru vynechal veľké množstvo hlasovaní kvôli dlhodobej práceneschopnosti.
Katarína Csefalvayová 149 vymeškaných hlasovaní
Oficiálne dôvody:
Pani poslankyňa okrem práce v parlamente zastáva aj funkciu prodekanky fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dve z jej troch absencií sú spojené s výkonom funkcie prodekanky. Rovnako ako pri poslancoch, ktorí majú aj vedľajšie úväzky, sa zamýšľam, či pani poslankyni nezaberá až príliš času funkcia na fakulte. Totiž až 89 absencií pochádza z týchto dvoch školských akcií.
Čo sa týka návštevy hlavného veliteľstva NATO, ktorú absolvovali napríklad aj poslanci Klus a Remišová, pani Csefalvayová je podpredsedníčkou Výboru NR SR pre európske záležitosti. Vzhľadom na to, že poslanecké aj akademické zaradenie pani Csefalvayovej má blízko zahraničnej a bezpečnostnej politike, ospravedlnenie jej neúčasti na hlasovaní návštevou vrchného velenia aliancie považujem, na rozdiel od pani Remišovej, za opodstatnené.
Aj táto poslankyňa však má v dochádzke určité nezrovnalosti.
18.5. doobeda bola neprítomná, poobede sa však už zúčastnila na všetkých hlasovaniach.
9.9. bolo len jedno hlasovanie a pani poslankyňa chýbala.
Čo sa týka poslancov vládnej koalície, ďalšia na rade by mala byť Jana Vaľová. Má vymeškaných 128 hlasovaní, ale ak by sme išli pod hranicu 149 vymeškaných hlasovaní, museli by sme si rozobrať ďalších poslancov opozície, napríklad pani Krištúfkovú, ktorá má 144 vymeškaných hlasovaní.
Z týchto štatistík vyšli najlepšie poslanci vládnej koalície, avšak je fér povedať, že napríklad pán Antal, ktorý má len jednu absenciu, je poslancom až od septembra. Naopak, poslanecké lavice opustil napríklad Radoslav Prochádzka. Avšak tak, ako som nerátala absencie bývalého poslanca Lipšica, tak nepočítam ani Procházku.
Pred napísaním tohto blogu som nevedela, ako z týchto štatistík vyjdú jednotlivé poslanecké kluby. Mala som dilemu, či tým neposilním odpor k štandardným stranám, avšak keď som sa pozrela na čísla bližšie, strana Mariána Kotlebu v dochádzke nijak nevyniká. Rovnako strana Sme rodina, ktorej predstaviteľov považujem za rovnako spoločensky nebezpečných ako nasledovníkov pána Kotlebu.
Média hlavného prúdu strácajú dôveryhodnosť aj kvôli tomu, že v mene ideologického boja proti vláde Roberta Fica sú schopné zamlčiavať prehrešky opozície, čo je samozrejme podozrivé. Rozhodla som sa, že napriek tomu, že nepovažujem Smer za dobrého správcu štátu, nebudem zamlčiavať prehrešky opozície, pretože táto taktika nevyšla, naopak vohnala mnoho voličov do náruče Mariána Kotlebu a Borisa Kollára. Nebudem si voliť medzi menším a väčším zlom, pretože ako hovorí ekonóm profesor Milan Zelený: „Nelze již ani volit ‚menší’ zlo, protože samotným aktem zvolení se zlo malé stává velkým.”