Alexandra

Hystéria sprevádzajúca zvolenie Donalda Trumpa za 45. prezidenta Spojených štátov amerických je značne prehnanou reakciou na výsledky amerických volieb.

Naše sklamania plynú z našich očakávaní. Neustále istá skupina očakáva od ľudí, že budú voliť na základe nejakého vnútorného morálneho imperatívu, mysliac na vznešené myšlienky humanizmu. Ľudstvo sa ale nemení. Ľudia stále vraždia z rovnakých dôvodov, z rovnakých dôvodov podvádzajú a aj volia. Žiadna evolúcia v civilizovanosti nenastala, ak za civilizovanosť berieme podstatne dôležitejšie záležitosti ľudskej prirodzenosti ako jedenie príborom.

Ľudia sú schopní žiť podľa prirodzeného práva, to znamená uznávajú zákony, ktoré sa nepriečia ich vnútornému presvedčeniu o tom, čo je prirodzené.

Výborným príkladom je smrť druhého človeka. Väčšina cíti, že zabiť toho druhého pre to, lebo si zobral ovocie z mojej čerešne, nie je správne. Na druhej strane, ak niekto fyzicky útočí na mňa, alebo moju rodinu, je prirodzené, že sa budem brániť a útočníka v prípade potreby aj zabijem. Preto máme v Trestnom zákone okolnosti vylučujúce protiprávnosť, medzi ktoré patrí aj nutná obrana a krajná núdza. Toto je premietnutie prirodzeného práva do praxe.

Avšak od istej doby sa právo začalo „pozitivizovať“ (v zmysle teórie právneho pozitivizmu) a potreba mať všetky predpisy a zákony napísané na papieri zákonite viedla k tomu, že elity, ktoré zákony tvorili, si do písaného práva pretlačili veci, ktoré nevychádzajú z prirodzeného cítenia práva, ale vychádzajú z túžby robiť z človeka tvora oveľa vznešenejšieho, než prirodzene je.

Blaho spoločnosti nám môže ležať na srdci, až keď sme najedení my a naša rodina. Áno, je to nízke, ale je to prirodzené. Samozrejme, existujú jedinci, ktorí dávajú prednosť blahu spoločnosti pred svojimi vlastnými základnými potrebami, ale nikdy ich nebude väčšina.

Volebné kampane

Súboje, ktoré prebiehajú počas volebnej kampane, sú len marketingom. Ak niekto vsadí na vyššie princípy a vieru, že ľudia sú vznešenejší, ako naozaj sú, prehrá. Mnohým sa vyčíta, že práve populisti apelujú na najnižšie ľudské pudy, napríklad pri migračnej kríze sú to pocity ohrozenia, respektíve bezpečia. Môžeme túto taktiku kritizovať, ale vyhrať nad populistami sa dá len tým, že vymyslíme lepšiu návnadu na ľudí ako bezpečnosť. Tradičným politikom sa to nedarí, lebo neprehltnú svoje ego, boja sa médií a nechcú svoje meno spájať s ničím, čo by bolo médiám kritizované ako plytké.

Vina médií

Rozumieť ľuďom a ich potrebám je veda. Veda, ktorej nerozumejú najmä médiá. Neustála kritika občanov za to, koho zvolili, aké majú názory, ako  sa správajú, vzbudzuje v ľuďoch hnev, pretože im to nie je prirodzené. Tadiaľto cesta nevedie. Kritizujme extrémne pravicové fenomény ako Kotleba, Kollár a Krajniak, ale pokiaľ nevymyslíme nič účinnejšie na ľudí ako vymysleli oni, budeme stále prehrávať.

Zoberme si prezidentskú kampaň na Slovensku. Kiska nevyhral preto, lebo hovoril ľuďom ako majú žiť, lebo kritizoval náckov. Faktorov, prečo vyhral, je samozrejme viac, ale jedným z nich je, že vyvolal na Slovensku pocit obyčajného tepla a domova. SDK v roku 1998 vyvolala zas pocit, že nám bude dobre ako na západe, že to spolu dokážeme. Obe tieto témy útočili na základné potreby, no zároveň boli pozitívne. Boli postavené na momentálnej nálade v spoločnosti a sú dôkazom, že aj pozitívne nízkopudové témy sú účinné.

Kým ale dnešná angažovaná žurnalistika bude v mene eg svojich redaktorov navodzovať v ľuďoch pocit, že sú odpad, ak nesúhlasia s ich vznešenými myšlienkami, ďaleko sa nepohneme. Politici si vyberajú medzi láskou ľudí a médií a mylne si myslia, že mať lásku médií znamená mať lásku ľudí, lenže mnohé média sú ľuďom vzdialenejšie než politici. Veľké mediálne domy majú svojich redaktorov aj na dedinách a v mestách po celom Slovensku. Keby týmto redaktorom dávali väčší priestor ako bratislavskej centrále, nemohlo by ich zvolenie Kotlebu do parlamentu vôbec prekvapiť.

Víťazstvo Trumpa

Trumpa volila aj časť islamskej komunity v USA, niečo okolo 12 %. Trump nebol len o stavaní múru na hraniciach s Mexikom. Trump najviac získal na autentickosti a na tom, že stále hovoril „my“ , „vybudujeme spolu“, „všetci ste skvelí“…dával pocit spolupatričnosti, dával pocit „som jeden z vás“. Reči o prisťahovalcoch mu skôr ubližovali. Žiadna kaša sa neje taká horúca, aká sa navarí. Nás má zaujímať len dopad tohto rozhodnutia na Slovensko a v malej miere aj na EÚ. V malej miere hovorím preto, lebo nech sme v akomkoľvek úzkom zoskupení, každý štát EÚ robí najskôr sebe vyhovujúcu zahraničnú politiku a až potom EÚ. A tak je to správne. Malo by sa to naučiť aj Slovensko.

Pocit spravodlivosti

Pre ľudí je vždy dôležitá elementárna spravodlivosť. Zatvárajme fašistov, nehrajme ich hru, ale vždy z toho musí plynúť pocit spravodlivosti pre väčšinu. Nezabúdajme, že ľudia sú kvôli nespravodlivosti schopní robiť revolúcie, páchať atentáty. Toľko judikátov sa zdá na prvý pohľad nespravodlivých v očiach laika, pritom podľa pozitívneho práva sú spory rozhodnuté správne. Neumocňujme v ľuďoch pocit, že spravodlivosť vedia konať iba oni sami. Netvrďme v mene politickej agitácie, že niečo je sfalšované a nespravodlivé, aj keď to tak v skutočnosti nie je, lebo je to hra s ohňom. Dávajme si pozor na rýchle súdenie a odsudzovanie. Nehrajme to na „vyššie princípy“ a „vyššie dobro“ zbytočne zakaždým, keď sa to elitám a novinárom hodí. Ľudské pocity a cítenie má obrovskú silu a v skutočnosti sa nedá vyprovokovať nasilu pod falošnou zámienkou aby slúžilo politickým cieľom. Keď robí ľud revolúciu, žiadna už exitujúca politická elita z nej nevyjde ako víťaz. Kto s čím narába, tým schádza.