Alexandra

Ideológ strany Borisa Kollára Milan Krajniak prišiel s témou zákazu výstavby mešít na Slovensku. Návrh, ktorý predkladá do parlamentu, však nezasiahol mediálne prostredie tak, ako by si autor prial. Výborný článok k tejto krajniakovine mal len Jaroslav Daniška z Postoja, dokonca jeden z najlepších, aké som v poslednom čase v slovenských médiách čítala.

Východiská Milana Krajniaka

Posledný križiak svoj návrh zákona mediálne odôvodňuje takto:

„Pre riziko terorizmu zatvorili úrady vo Francúzsku vlani 20 a plánuje zavrieť 100 ďalších mešít. V bruselskom Molenbeeku zavreli mešitu, ktorá bola centrom radikálneho islamu,“ povedal.

A ešte riekol: „Musíme zabrániť vzniku náborových centier v Európe.“

Súčasťou návrhu je tiež proces, v ktorom by Slovenská informačná služba (ďalej len SIS) najprv preverila neregistrované náboženstvo, či nepredstavuje bezpečnostné riziko a dala odporúčanie alebo neodporúčanie ministerstvu kultúry.

Toto všetko znie fajn a dokonca sa to tvári ako bezpečnostné opatrenie, avšak ak sa na tému pozrieme bližšie, zistíme, že Milan Krajniak žije zrejme ideovo v 20. storočí a jeho priateľ a spolustranník Peter Pčolinský, ktorého kamaráti z polície sa v súčasnosti stali vysokými funkcionármi SIS, mu dáva zrejme dosť amatérske rady.

Zákaz výstavby mešity nás neochráni

Islamský terorizmus je hrozba a nekontrolované toky migrantov sú bezpečnostné riziko. Píšem to už druhý rok a presne potiaľto sa s pánom Krajniakom zhodnem. Ďalej už nie.

Zákaz výstavby mešít na Slovensku pritiahne v kruhoch teroristov nevítanú pozornosť a asi sa všetci zhodneme, že doteraz sme sa vyhli útoku aj vďaka svojej „neviditeľnosti“. Preto upozorňovať na seba týmto neohrabaným spôsobom je naozaj scestné. Navyše by tak mohli byť ohrození slovenskí občania v zahraničí, misionári, zastupiteľské úrady atď.

Útoky na zastupiteľské úrady ako reakcie

Len od roku 2000 bolo spáchaných 21 útokov na americké zastupiteľské úrady ako vyjadrenie nesúhlasu s politikou Spojených štátov. Len jeden z nich nebol spáchaný islamistami.

V roku 2008 sa odohral útok na Dánsku ambasádu v Islamabade ako reakcia na uverejnenie karikatúry Mohameda v Jyllands-Posten. Takže vidíme, že útoky na zastupiteľské úrady vyvolávajú aj oveľa banálnejšie podnety, ako je napríklad vyslanie vojsk na Blízky východ.

Útok na slovenský zastupiteľský úrad v roku 2009 v Budapešti vznikol tiež ako reakcia na pomerne banálnu záležitosť – incident v Komárne, keď nebol maďarský prezident  László Sólyom pustený na územie SR.

Rozhodne teda nepotrebujeme na seba upozorňovať takýmto nezmyselným zákazom výstavby mešít.

Vyvrátenie Krajniakových argumentov

Ak by sa skupinka teroristov rozhodla na Slovensku spáchať teroristický útok, nepotrebuje tu mať žiadny domicil v podobe mešity, jednoducho príde, urobí a odíde. Tak ako to urobili teroristi bývajúci v Belgicku a útočiaci vo Francúzsku.

K radikalizácii islamistov nedochádza len v mešitách. Práve naopak. Na rozširovanie radikálnych a extrémnych myšlienok teroristi vôbec nepotrebujú mešitu, už v 20. storočí im na to stačili obyčajné modlitebne, a tie na Slovensku dávno máme a nikto ich zakázať nemôže. Modlitebňou sa môže stať obyčajný byt alebo klubovňa.

V 21. storočí sa už verbovanie uskutočňuje na internete, a teda nie je potrebné, chodiť do mešity. To by pán Krajniak, ktorý sa rád vydáva za marketingového a politického mága, mohol vedieť.

Britské spravodajské služby, ktoré v určitých oblastiach úzko spolupracujú s našimi, majú bohaté skúsenosti s problémom radikalizácie moslimov na ostrovoch. Podľa ich štúdie veľký počet fanatikov, zapojených do teroristických útokov nepraktizovalo vieru pravidelne. Mnohí nemajú náboženskú gramotnosť a možno ich považovať za nováčikov. Mnohí nevyrastali ani v silne náboženských rodinách či prostredí. Zväčša to boli ľudia, ktorí požívali alkohol či drogy a nebránili sa styku s prostitútkou. Podľa tejto štúdie z dielne MI5 (Military Intelligence, Section 5) dokonca vidieť, že dobre zavedená a udržiavaná náboženská identita u moslimov ich chráni proti radikalizácii. Správa tiež uvádza, že radikalizácia prostredníctvo klerikov je dávno na ústupe.

Osobne viac verím v otázke terorizmu expertom z MI5 ako pánom Krajniakovi a Pčolinskému.

Ťarbavosť tohto návrhu je navyše veľmi ľahko napadnuteľná na Ústavnom súde SR a sledujúc trendy si dovolím povedať, že by zrejme tieto ustanovenia navrhované Krajniakom boli pozastavené a neskôr by bol konštatovaný ich nesúlad s ústavou.

Ochrana Slovenska pred terorizmom je legitímny záujem, no presadzovať ho šarlatánstvom, aké predviedol Milan Krajniak, je vysoko kontraproduktívne. Nehľadiac na to, že jeho návrh nie je žiadnym bezpečnostným opatrením, ale veľmi nepodareným marketingovým výstrelom do prázdna.

Milan Krajniak by urobil lepšie, keby bol viac štátnikom ako križiakom.